Ľudmila Riznerová Podjavorinská
(26.4.1872 – 2.3.1951)
Ľudmila Riznerová Podjavorinská(26.4.1872 – 2.3.1951)
Všetko je zmysluplné, všetko má svoj významSpomienka na milú tetu ĽudmiluDnes 2. marca si pripomíname 71. výročie úmrtia spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Občianskym menom Riznerová, pochádzala z učiteľskej rodiny. Základnú školu vychodila v rodnej obci. Pochádzala z mnohodetnej rodiny. Svoje vzdelanie si dopĺňala samostatným štúdiom a čítaním diel našich klasikov. V roku 1947 jej bol udelený titul národná umelkyňa. Jej záujem o literatúru usmerňoval spočiatku strýko Ľudovít Rizner, bibliograf a ľudový spisovateľ, ale aj Ján Pravoslav Leška, literárne rozhľadený vzdelanec. Ľudmila Podjavorinská začala písať do peštianskych Slovenských novín, do časopisu Vlasť a svet a do Slovenských pohľadov. Vo svojich prózach zobrazila život v našich dedinách, zamerala sa najmä na vysťahovalectvo, alkoholizmus a baženie za majetkom, ktoré rozbíjalo rodinný život. Vytvorila si vlastný typ veršovanej novely. V Novom Meste nad Váhom napísala dve zbierky – Balady a Piesne samoty. Venovala sa najmä mladším čitateľom. Napríklad veršované rozprávky Zajko Bojko, Čin-čin vyjadrujú prosté potešenie z bytia, optimizmus, humor a hravosť. Pre deti sa navždy stala milou tetou Ľudmilou. PhDr. Lenka Mandelíková, PhD.So spomienkou verní Bzinčania.